Plynofikáciu obce v deväťdesiatych rokoch nám bol čert dlžný. Toto som si pomyslel už dávno, keď som ešte býval s mojimi príbuznými v rodinnom dome v malej obci. V dobe socializmu boli tieto obecné domy vybavené prevažne kotlami na tuhé palivá, išlo konkrétne o kotol na koks, ktorý stačilo ráno pred odchodom z domu naložiť po rozkúrení uhlím vrstvou koksu a ten potom postupne prehorieval až do večera, takže udržal v dome teplo takmer bez problémov. Nemohol som sa na kúrenie koksom sťažovať ani kvôli tomu, že z toho bolo množstvo prachu a hromady popola, ktorý sme museli odvážať vlastnými silami na obecnú skládku.

Keby však namiesto plynofikačného boomu navštívil obec odborník, ktorý by ponúkal splyňovací kotol na drevo za cenu ETA energy dľa cenníka, alebo kotol na štiepku, pelety či drevené brikety a riadne nám na obecnej schôdzi objasnil všetky pozitíva tohto vykurovania, o žiadnom plyne by som ani neuvažoval. Dnes už dobre viem, že vykurovanie domov drevom je stále najlacnejší spôsob, ako si doma zakúriť, a navyše je drevo veľmi dobre dostupné aj vtedy, keby sa na trhu nedalo nikde zohnať. Dá sa totiž nazbierať v lese formou klieští a šišiek, takže je tu stále možnosť nejaké drevo mať k dispozícii.

Tá trocha pohybu navyše by mi nevadila a mať doma najlacnejšie kúrenie a k tomu úplne nezávislé na dodávateľoch zemného plynu či elektriny, je veľká výhra, ktorú by som si dnes naozaj považoval. Zároveň by odpadla zložitá inštalácia plynového kotla, vyvložkovanie komína, výstavba plynovej prípojky pri dome a privedenie plynového potrubia až do suterénnych priestorov. Tu veľa práce, starostí a peňazí s plynofikáciou by som si dokázal odpustiť a namiesto toho by som vykuroval rodinný dom v pokoji a bez obáv z nejakého blackoutu. Blackoutu by som sa naozaj obával, stačilo by niekoľko dní bez plynu a mohlo by to znamenať v domácnosti hotovú pohromu. Nič také sa samozrejme netýka kotla na drevo.